Japonský akita, člen rodiny špicov, je mocné atletické plemeno, ktorého názov sa odvodzuje od japonskej provincie Akita na ostrove Honshu. Vo svojej vlasti sa používa najmä ako policajný a strážny pes, ale na celom svete sa stal aj obľúbeným rodinným psom.
História
Japonský akita je najväčší z troch japonských špicov a plemeno sa v priebehu posledných troch storočí takmer nezmenilo. V minulosti bol známy ako lovec diviakov, jeleňov, ba aj medveďov, preslávil sa úspechmi v psích zápasoch. Povestná je jeho oddanosť: na tokijskej železničnej stanici Shibuya stojí socha Hachika, ktorý 9 rokov dennodenne čakal na návrat svojho mŕtveho pána. Po druhej svetovej vojne akitu priviedli do USA vojaci, ktorí sa vracali z Japonska.
Temperament
Preslávil sa silou a odvahou. Ľahko ho možno vycvičiť. Je prítulný a oddaný.
| Hlava | Veľká široká, s výrazným čelným vrubom. Nos a pysky sú čierne. |
| Oči | Hnedé, oválne, strednej veľkosti, s tmavými obrubami. |
| Uši | Vzpriamené, trojuholníkové a malé, s mierne zaguľatenými končekmi. |
| Ňucháč | Tupý. |
| Telo | Svalnaté, so širokým, hlbokým hrudníkom a s rovným chrbtom. telo má dlhšie, ako je výška v kohútiku. Plecia sú mocné. Koža je pomerne napätá. |
| Chvost | Hrubý, nasadený vysoko, nosený ohnuto nad chrbtom. |
| Nohy | predné majú mocné kosti. Zadné sa vyznačujú svalnatými stehnami. |
| Laby | Hrubé, masívne laby s tvrdými nášľapovými poduškami. |
| Srsť | Hrubá, tuhá krycia srsť s jemnou, hustou podsadou. Všetky farby, s jasnými fľakmi. |
Japonský akita
Krajina pôvodu J
FCI 255
Plemeno sa teší vo svojej vlasti vysokému uznaniu - od roku 1931 japonská vláda oficiálne vyhlasuje akitu, ktorý v súťaži dosiahol titul šampión, za národný poklad.
Japonský akita je výborný poľovník a aportér, najmä v hlbokom snehu a vo vode.
Rozmery
Výška (odchýlka ± 3 cm sa toleruje)
psy 67 cm
suky 61 cm